Základné informácie o Korzike

Administratívna príslušnosť: Korzika je francúzsky región s hlavným mestom Ajaccio. Je rozdelená na dva departementy: Corse-du-Sud (prefektúra Ajaccio) a Haute- Corse (prefektúra Bastia)

Rozloha: 8681 km2. Korzika je štvrtým najväčším ostrovom Stredomoria po Sicílii, Sardínii a Cypre. Ostrov je dlhý 183 km a široký 83 km, čo približne zodpovedá vzdialenostiam ostrova od európskej pevniny- od Francúzska je vzdialený 180 km, od Talianska 80 km.

Najvyšší bod: Monte Cinto (2710 m.n.m.) a desiatky ďalších vrcholov vyšších ako 2000 m.n.m.: Monte Rotondo, Monte d´Oro, Monte Renoso, Monte Incudine. Korzika je najhornatejší ostrov Stredomoria.

Obyvateľstvo: 279 000 obyvateľov. Odhaduje sa, že 2 milióny Korzičanov žijú mimo ostrova (Korzičania narodení na Korzike a ich deti ak udržujú kontakt s domovom, čo je veľmi časté). Len vo francúzskom Marseille žije okolo 300 000 Korzičanov.

Aktívna populácia: 37 % populácie. Množstvo obyvateľov je v dôchodkovom veku.

Turizmus: dôležitá ekonomická aktivita ostrova. Predstavuje 12% HDP.

Pobrežie: 1034 km pobrežia, z nich 202 km je chránené územie.

Lesy: pokrývajú takmer tretinu územia Korziky. Makije (typický stredomorský kríkový porast) pokrývajú 40% územia.

Rieky: 90% riek je bez akéhokoľvek znečistenia.

Východná nížina: zaberá len 10% celkového územia, no dodáva až 80% poľnohospodárskej produkcie Korziky.

Export: z 80% ho tvoria poľnohospodárske výrobky: víno, ovocie (citróny, pomaranče, mandarínky, broskyne, marhule, hrušky, čerešne).

 


Zväčšiť mapu

KULTÚRA

Ostrov Korzika má približne 260.000 obyvateľov, ale viac než 40 % celkovej populácie žije v dvoch najväčších mestách ostrova, v Ajacciu a v Bastii. Bastia je hlavné mesto časti Haute Corse a Ajaccio je hlavné mesto časti Corse du Sud. Obe mestá sú neustále vo vzájomnej rivalite, ale skutočnosťou je, že Bastia je najviac prosperujúce mesto ostrova a od 13.storočia tiež najväčší a najdôležitejší prístav Korziky. Ajaccio oproti tomu slúži ako turistická destinácia pre mnoho návštevníkov ostrova a súčasne je tiež sídlom správnych orgánov vrátane korzického parlamentu, Assamblée Corse, kde sa riešia ostrovné problémy.

Faktom zostáva, že Korzika je najmenej zaľudneným územím v celom Stredomorí. Priemerná hustota obyvateľov sa pohybuje okolo 27 ľudí na km2. Pre porovnanie na Malte je napríklad priemerná hustota obyvateľov 1000 ľudí na km2, na Sicílii 170 ľudí a na Sardínii 60 ľudí na km2. Je samozrejmosťou, že veľký vplyv má na hustotu obyvateľov aj veľká nadmorská výška ostrova. V letných mesiacoch však počet obyvateľov prudko  vzrastie. Počet turistov, ktorí prichádzajú objavovať krásy ostrova, sa strojnásobil medzi rokmi 1970-1990. V súčasnej dobe sa počet turistov, ktorí každoročne ostrov navštívia, pohybuje okolo 2 miliónov a toto číslo neustále rastie. Pretože však doba, ktorú na ostrove strávia je relatívne krátka, nenájdete tu vec, ktorá sa volá masová turistika. Turistika sa preto stala dôležitým ekonomickým faktorom ostrovného rozpočtu. Turisti na ostrove trávi svoju dovolenku vo veľmi prirodzenom a jedinečnom prostredí v harmonickej symbióze s prírodou.

Podľa historikov mal ostrov v 1.storočí pred Kristom približne 30.000 obyvateľov, v 4.storočí po Kristovi 120.000, v roku 1770 122.000, v roku 1800 150.000 obyvateľov, v roku 1890 až 280.000, ale v roku 1950 iba 165.000 a začiatkom deväťdesiatych rokov cez 250.000 obyvateľov. Na ostrovnej populácii mali vplyv nielen časté emigračné vlny obyvateľov z dôvodu politického prenasledovania alebo ekonomických pomerov mnohých rodín, ale tiež epidémie, hospodárske katastrofy, keď polia zasiahla fyloxera či révokaz a vojnové straty, kedy ostrov v dvoch vojnách stratil cez 30.000 mužov. Tiež vendetta sa podpísala na úbytku populácie, pretože len na prelome 18. a 19.storočia prišlo násilným spôsobom o život približne 30.000 Korzičanov. Obyvateľstvo odchádzalo za lepším živobytím najčastejšie do Francúzska, do miest Marseille, Nice alebo do Toulonu, kde predstavujú veľmi početnú komunitu obyvateľov. Pri návšteve ostrova si môžete povšimnúť, že automobily z týchto francúzskych častí sú označené nielen písmenom F, ale tiež CSC (Corsica). To sú práve Korzičania alebo ich potomkovia, ktorí bývajú v kontinentálnom Francúzsku, ale nezabúdajú na svoj pôvod. Raz Korzičan, navždy Korzičan. Obyvatelia však neodchádzali iba do Európy, ale tiež na americký kontinent, hlavne do Venezuely a do Portorika, kde sú 4% obyvateľov korzického pôvodu. Ostrov zasiahla tiež imigračná vlna, keď prichádzali v 19.storočí prisťahovalci z Talianska a koncom 50. a začiatkom 60.rokov prichádzali Francúzi a Alžíri, ktorí museli opustiť bývalú francúzsku kolóniu Alžír po podpise medzinárodnej dohody z Evian v roku 1962.

Nie je jednotný výklad čo je to vlastne korzičtina. Niektorí lingvisti sa domnievajú, že je to pôvodný jazyk, niektorí sa domnievajú, že bol odvodený z latiny, iní sa domnievajú, že je to taliansky dialekt, podobný toskánštine iba s iným pravopisom (tento názor dlho zastávalo Francúzsko) a ďalší si myslia, že jazyk mohol vzniknúť z iného románskeho jazyka. Je divné, že existuje toľko teórií o pôvode jazyka. To však nie je podstatné, ale každopádne je korzičtina jazyk bohatý, šťavnatý a zvučný. V žiadnom inom regiónu Francie nenájdete tak originálny jazyk ako práve na Korzike a obyvatelia oň viedli ťažké boje, pretože jazyk hrá dôležitú úlohu v identite každého národa a je znakom národného uvedomenia. Tiež korzičtina má však niekoľko odlišností. Záleží, či sa nachádzate v cismonte alebo v pumonti, teda v predhorí alebo v záhorí, teda na východnom alebo na západnom pobreží. Na východnej strane ostrova je jazyk viac spevný, na západe je zase originálnejší a má inú výslovnosť. Napríklad kôň je na východe cavallu a na západe cavaddu. Je to jazyková forma dd, teda zmena koncoviek z písmena l na písmeno d.  Sú aj iné odlišnosti, niekde sa mení písmeno o na u (Ajaccio-Ajacciu) alebo sa písmeno e mení na i (Corte-Corti). Keď ostrov pripadol Francúzom, tí zaviedli francúžštinu ako úradný jazyk v zmysle hesla jeden jazyk, jedna zem a používanie iného jazyka trestali podľa zákona. Po veľkých protestoch a bojoch si však Korzičania vymohli používanie korzičtiny, i keď v administratíve sa používa francúžština dodnes. Ďalším dôležitým ústupkom zo strany Francúzska bolo povolenie značiť mená miest a obcí dvojjazyčne, teda v korzičtine aj vo francúžštine, pretože sa už zrejme francúzské úrady nemohli dívať na sprejom zaškrtané či prestrieľané francúzske názvy. Je len dobré, že Korzika robí všetko preto, aby si tento svojrázny jazyk udržala. V korzičtine sú vydávané noviny, korzičtinou sa hovorí v rozhlase a v korzičtine vysiela tiež regionálne spravodajstvo francúzska televízia. Korzičtinu môžete tiež študovať ako voliteľný predmet na univerzite v Corte a nie je náhoda, že toto štúdium si vybralo cez 20% všetkých študentov.

Spoločne s jazykom sú pre každý národ veľmi dôležité tiež hudba a spev. Tradičné spevy vyjadrujú neustály boj s osudom, popisujú mravy a objavuje sa v nich samozrejme tiež láska. Boli prevážne improvizované a boli prenášané z generácie na generáciu. Rozoznávame mnoho druhov spevov. Nanne sú uspávanky spievané malým deťom a serenády sú spevy, ktoré spievali chlapci svojím dievčatám. Voceri sú spevy, ktoré spievali ženy nad telom mŕtveho, ktorý zomrel násilnou smrťou. Ženy spievajú o veľkom nešťastí, ktoré rodinu postihlo, spievajú o dobrých skutkoch zavraždeného, sľubujú večnú pomstu a neustále pripomínajú mužom ich jedinú povinnosť, zabiť toho kto vraždil. Lamenti sú tiež smútočné piesne , ale ženy ich spievajú nad lôžkom mŕtvého, ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Obe sú považované za ľudové ostrovné piesne, sú veľmi populárne a v súčastnosti ich spievajú aj muži. Iba muži naproti tomu spievajú chjama é rispondi (volanie a odpoveď), čo sú žartovné antifonické piesne. Veľmi obľúbená je spevácka súťaž každoročne poriadaná v mestečku Casamagccioli v oblasti Niolo, kedy sa do tejto malej dedinky zíde snáď celá Korzika. Paghjella je polyfonický spev s troma hlasmi, kde jeden hlas drží melódiu, druhý hlboký hlas podporuje spev prvého hlasu a tretí hlas je tenor. Pieseň je spievaná dušou a srdcom a mnohým prizerajúcim turistom pri nej naskakuje husia koža. Pokiaľ si chcete vychutnať tu pravú atmosféru, je najlepšie si zájsť do typickej korzickej reštaurácie, najradšej v odľahlých horských oblastiach ostrova. Pieseň je podobná gregoriánskym spevom s prvkami talianských madrigalistov. V roku 1970 vzniklo hnutie Corsitude, ktoré sa snaží o oživenie korzickej hudby a ľudových tradícií, a tak sa i dnes, pokiaľ budete mať šťastie, môžete stretnúť s ľudovou piesňou v niektorej z dedinských reštaurácií. Hudobné skupiny sa tiež nechali ovplyvniť ľudovou piesňou. Skupina A Filetta spieva dokonalé viachlasné skladby, skupina Canta u Populu Corsu má vo svojom repertoáre tradičné rybárske a lovecké piesne a o ostrove a jeho obyvateľoch spieva skupina I Chjami Aghjalesi

Najznámejšou hudobnou skupinou na ostrove však zostáva skupina I Muvruni (malí muflóni). Skupina bola založená v roku 1980 a texty piesní tvoria veľmi vtipné a dvojzmyselné politické narážky a nie je preto divu, že sa v nich niektorí politici videli ako v zrkadle a chceli skupinu zakázať. V súčasnosti spievajú melodické piesne a účinkujú vo všetkých štátoch západnej Európy, kde sú ich koncerty často beznádejne vypredané.

TURISTIKA A ŠPORT

Ak si vyberiete pre svoju dovolenku Korziku, bola by škoda, keby ste len zaháľali na plážach a nepozreli sa tiež do nádherných korzických hôr. Pre túto príležitosť sú pre vás pripravené pomerne dobre značené turistické cesty. Najznámejšia z nich je trasa označovaná ako GR 20, ktorá prechádza celým ostrovom. Skratka GR pochádza z francúzskeho označenia diaľkových pochodov - Sentier de la Grande Randonée a číslovka 20 udáva smerové číslo Korziky. Trasa diaľkového pochodu GR 20 je dlhá 220 km a prechádza hlavným korzickým hrebeňom.

Začína na severozápade ostrova, v dedinke Calenzana blízko mesta Calvi a končí na juhovýchode ostrova, v dedinke Conca severne od dediny Ste Lucie de Porto-Vecchio, ktorú nájdete na hlavnej diaľnici spájajúcej mesta Bastia a Porto-Vecchio. Ďiaľkový pochod je rozdelený na 14 etáp, ich počet však nie je smerodatný, pretože záleží na fyzickej kondícii každej prechádzajúcej skupiny či jednotlivca. Najväčší rekordmani ju dokázali celú prebehnúť za menej než 40 hodín. Často vedie v nadmorských výškach nad 2000 m, neprechádza však hlavnými vrcholmi, k tým si musíte urobiť odbočku po tzv. variantách. Budete prechádzať hlbokými roklinami pod najvyššími korzickými velikánmi, pôjdete po úzkych horských chodníčkoch, uvidíte nádherné horské jazerá, ktoré poskytujú dostatok vody mnoho riečkam a potokom, kde budete hľadať príjemné osvieženie. Na ceste stretnete mnoho druhov zvierat. Uvidíte ovce, muflóny alebo kone, ale tiež zabudnuté horské dediny. Nebudete však počuť nič. Je tu nádherné ticho, na ktoré budete spomínať dlho po svojom návrate z ostrova. Z toho však nemôžte súdiť, že je to cesta jednoduchá. Jej absolvovanie vyžaduje veľmi dobrú kondíciu a dobré vybavenie do hôr. Počasie je tu značne premenlivé. V priebehu chvíle chvíle môže slnko vystriedať nepriepustná hmla. Cesta je sprístupnená od 15. mája do polovice októbra, ale aj v plnej sezóne môžete v najvyšších partiách naraziť na snehové polia.

Základom je zabezpečenie si mapy IGN v merítku 1:50 000, ktorú kúpite v ktoromkoľvek Bar de Tabac alebo v turistických informačných strediskách všade na ostrove. Trasa diaľkového pochodu je značená červeno bielymi pruhmi, varianty žltá alebo červená farba. Takmer celú dobu sa budete pohybovať na území Korzického oblastného prírodného parku. Spať sa tu smie len na turistických chatách vedených Správou parku (poplatok cca 50 FRF) alebo vedľa nich vo vlastnom stane (poplatok 10 - 20 FRF).

Mimo iné sa môžete osviežiť v niektorom zo salašov, ktoré sú tu umiestené vysoko v horách. Okrem výborného ovčieho či kozieho syra vám ponúknu výborné korzické víno a iné vybrané lahôdky korzickej kuchyne. Celú trasu môžete ísť aj obrátene, teda z Conca do Calenzany. Výhodou tejto varianty je, že postupujete do vyššej nadmorskej výšky pozvoľna, zatiaľ čo z Calenzena vystúpite v priebehu dvoch dní do nadmorskej výšky 2000 metrov. GR 20 sa chodí i v zimnom období, kedy všade leží sneh a turisti trasu zdolávajú na bežkách. Pokiaľ by ste chceli celú trasu diaľkového pochodu uskutočniť v zime, vedzte, že podmienkou je najatie skúseného horského vodcu. Okrem GR 20 existuje tiež pochod nazývaný Tra Mare e Monti, pochod medzi morom a pohorím, kde sa podrobne zoznámite so západným pobrežím Korziky. Východzím bodom je opäť dedinka Calenzana, po niekoľkých kilometroch chôdze však odbočíte na Foret de Bonifato, odkiaľ údolím rieky Fango prídete na pláž v Galéria. Odtiaľ pokračujete cez dedinku Girolata do mesta Porto, súteskou Spelunca sa dostanete do horskej dediny Evisa, aby ste celý pochod zakončili na pláži v Cargese. Oproti GR 20 nepotrebujete žiadne vysokohorské vybavenie a jednotlivé etapy končia vždy v nejakej dedine, kde sa najete a prespíte.

Tri rôzne trasy spoločne nazývané ako Da Mare a Mare (od mora k moru) sú pochody vedúce z východného pobrežia cez hory v strede ostrova na západnom pobreží Korziky.
Najsevernejšia trasa začína v Sernano, pokračuje cez Corte údolím rieky Tavignano k priehradnej nádrži Calaluccia v súteske Scala di Santa Regina a odtiaľ pokračuje cez Albertacce, Col de Vergio a Evisa do Cargese, kde končí na pláži rovnako ako Tra Mare e Monti.
Druhá trasa začína blízko Ghisonaccia na východnom pobreží, vedie cez Zicavo a končí na pláži medzi mestami Ajaccio a Porticcio.
Tretia, najjužnejšia trasa začína v meste Porto-Vecchio a vedie cez pohorie Bavella, dedinami Zonza, Quenza, cez oblasť Alta Rocca do zálivu Valinco, kde končí pri meste Propriano. Všetky tri pochody sú rozdelené na 6-7 etáp a k ich absolvovaniu nebudete potrebovať vysokohorské vybavenie.

Korzika je vhodná i pre milovníkov cykloturistiky. Za náročné stúpanie budú odmenení dlhými zjazdmi z horských sediel k morskému pobrežiu. Výlety na bicykli vám na Korzike doporučujeme skôr mimo hlavnej sezóny, kedy je tu menšie horko a tiež menej automobilov. V júli a auguste môže byť jazda na rozpálených diaľniciach, plných áut, dosť nepríjemná. V každom prípade je tu jazda na bicykli omnoho menej nebezpečnejšia než v SR, pretože cyklistika je vo Francúzsku národným športom a vodiči sa chovajú k cyklistom veľmi ohľaduplne. Každoročne ostrov privíta závodníkov veľmi populárneho cyklistického diaľničného závodu Tour de Corse a tiež počet závodov na horských bicykloch každoročne narastá, napríklad Corsica Bike VTT.

Turistické centrá na Korzike ponúkajú návštevníkom možnosť vyskúšať si niektoré športy za asistencie skúsených inštruktorov. Horolezecké terény nájdete po celom ostrove, od vápencových skál u Ponte Leccia po žulové steny v oblasti údolia Restonica či údolia Vecchia. Hitom posledných niekoľko rokov je "canyoning", lezenie v korytách prudkých riečok, spúšťanie sa prírodnými vodopádmi, zoskoky pozdĺž vodopádov. Tu je treba veľká opatrnosť ! Najlepšie je zveriť sa do rúk miestneho inštruktora, ktorý rieku pozná a je zároveň i znalcom miestnej klímy a môže včas poznať zmeny počasia, ktoré by vás mohli ohroziť. O najvhodnejších miestach vám poskytnú informácie centrá turistického ruchu, najistejšie je spýtať sa hneď v Bastii po príchode na ostrov.

Aké sú ďalšie možnosti? Môžete si napríklad vypožičať kajak alebo kanoe, na riekach aj pri mori. Môžete si tu tiež vyskúšať paragliding v horách, ale ďaleko častejšie pri mori. Vyvezú vás na okolné kopce a s inštruktorom potom bezpečne pristanete na pláži. Ak budete mať chuť môžete sa tiež prejsť na koni v srdci korzických hôr či na pobreží.

V neposlednej rade je korzické pobrežie vhodné k potápaniu. Môžete si vybrať potápanie okolo vápencových útesov v Bonifacio alebo medzi červeno zafarbenými žulovými útesmi v zátoke Porto. Na každej väčšej pláži sú pre návštevníkov a ich deti poriadané kurzy plachtenia na normálnej plachetnici alebo na katamaráne, kurzy potápania, môžete si požičať vodné lyže, vodný skúter alebo dokonca motorový čln. Ostrov je rajom pre milovníkov windsurfingu, pretože je tu dobrý vietor. V prielive oddeľujúcom Korziku od Sardínie sa poriadajú rýchlostné závody vo windsurfingu v rôznych kategóriách. Špeciálne kempy pre surferov nájdete v zálive Santa Manza pri mestečku Bonifacio alebo na plážach západného pobrežia.

Tí z vás, ktorí sa na ostrove chcú ubytovať v kempoch nebudú určite sklamaní, pretože Korzika má dostatok kempov ako na pobreží, tak aj v horských oblastiach. Záleží len na vás, ktorý kemp si vyberiete podľa jeho umiestnenia, vybavenia alebo podľa ceny.

Najväčšou športovou udalosťou ostrova zostáva určite automobilová súťaž Rally Corse, ktorú každoročne na konci septembra poriada Európska automobilová federácia. Je potešením sledovať rýchle autá ako sa prepletajú úzkymi diaľnicami v horských oblastiach alebo ako vo veľkej rýchlosti kopírujú korzické pobrežie. Štart a cieľ je v meste Ajaccio.
Pokiaľ ste fanúšikovia rýchlych áut, nenechajte si ujsť túto udalosť, pretože v Európe je síce poriadaných mnoho rally, ale Rally Corse je iba jedna.

V posledných rokoch prichádza na ostrov tiež veľa milovníkov golfu. Bolo tu vybudovaných niekoľko ihrísk, ale len jedno znesie tie najprísnejšie medzinárodné kritériá. Je to 18 jamkové golfové ihrisko v zátoke Spérone, ktoré navrhol Robert Trent Jones. Nájdete ho iba 6 km od najjužnejšieho mesta ostrova, od mesta Bonifacio, ktoré bolo postavené priamo na brehu mora, na vápencových útesoch na rozlohe 40 ha. 16 jamku hráte napríklad z útesu na útes cez more. Pokiaľ budete cestovať na ostrov a ste vyznávači tohto krásneho športu, nezabudnite si doma golfové vybavenie. Budete príjemne prekvapení.

GASTRONÓMIA

Zatiaľ čo francúzska kuchyňa je tradične založená na zložitých receptoch a veľkom počte často neobvyklých ingrediencií, na Korzike sú za základ dobrej kuchyne považované čerstvosť a jednoduchosť a dôraz sa skôr ako na postup kladie na kvalitu.

Bylinky

Práve bylinky dodávajú korzickej kuchyni jej typický charakter. Tri bylinky sú takmer všadeprítomné: oregano, majorán a mäta. Okrem nich sa tu stretneme s ďalšími zvyčajnými stredomorskými bylinkami: tymián, bobkový list, šalvia a ďalšie.

Údeniny

Na Korzike musíte bezpodmienečne ochutnať údeniny. Divé prasatá sa živia prevažne žaluďmi a gaštanmi, niet divu, že ich mäso je považované za dokonalé pohladenie chuťových pohárikov. V obchodíkoch s údeninami budete môcť ochutnať prisuttu  (planá údená šunka, ktorá sa konzumuje surová alebo pečená)  salamu (ostrá klobása salámovitého typu), coppa (údené bravčové pliecko), lonzu (údené bravčové), salsiccia (korenená klobása) a známe figatellu (bravčové pečeňové párky), ktoré sa podávajú najčastejšie grilované s prílohou pulenta (z gaštanov).

Množstvo „domácej“ údenárskej produkcie nedokáže uspokojiť dopyt po korzických údeninách v letných mesiacoch. Na konci sezóny a niekedy už na jej začiatku veľké množstvo obchodov už nemá zásoby pravých korzických údenín, tie sú totižto veľmi skoro rezervované. V reštauráciách ich nájdete len v tých najlepších. Údeniny, ktoré sa z väčšej časti predávajú a servírujú v reštauráciách, sú priemyselné alebo polopriemyselné (hrá sa tu so slovíčkami) a pochádzajú z bravčového mäsa, ktoré bolo na ostrov importované. Rozdiel spoznáte ľahko. Priemerná cena priemyselných údenín je 16 EUR/kg. Tie najlepšie domáce údeniny sú dva až trikrát drahšie a používajú špeciálnu značku akosti „Authentica“.    

Divina

Kríky makijí a korzické lesy sú ideálnym prostredím na jej lov. Môžete ju ochutnať najmä na jeseň a v zime, a hoci všetci uchovávajú mäso z diviny v chladničkách, chuť mrazenej diviny sa nevyrovná tej čerstvej. Z druhov mäsa sa stretnete najmä s diviakom a mladým vtáctvom.

Polievky

Ďalšie tradičné jedlo servírované ako predjedlo. Polievok je tu mnoho druhov: zeleninová (sedliacka polievka), cesnaková, cibuľová atď. Tradičná korzická polievka je pripravená z veľkej bielej fazule, s bylinkami, je hustá a dlho sa varí so slaninou a kúskami mäsa (bravčové, hovädzie, špiková kosť). Dobre pripravená plnohodnotne zasýti.

Cestoviny

Jasné dedičstvo talianskej prítomnosti, cestoviny- pasta, sú neodmysliteľnou súčasťou korzickej kuchyne. Servírujú sa vo všetkých podobách a s rôznorodými omáčkami: ravioli ( s brocciu), cannelloni ( tiež s brocciu), lasagne (s diviakom), pasta sciutta (s langustou), atď. A samozrejme nesmie chýbať olivový olej a rajčiny.

Ryby a morské plody

Ako každý ostrov aj Korzika oplýva hojnosťou rýb a iných darov mora. Môžete si vybrať losososvité ryby z horských jazier a potokov alebo ryby zo Stredozemného mora. Záleží iba na vás, či dáte prednosť pstruhovi potočnému, morskej pražme (dorade), pramici s načervenalým mäsom (rouget) alebo morskému okúňovi (loup de mer). Rovnako aj garnáti, ustrice, chobotnice, langusty, langustini alebo zinzi (druh morského ježka, ktorý sa konzumuje v surovom stave) sú delikatesou.

 

Syry

Na Korzike nájdete vynikajúce syry. Nevyrába sa ich tu síce toľko druhov ako v kontinentálnom Francúzsku, no i tu si prídu milovníci syra na svoje. Nie je to však lacná záležitosť, výroba kvalitného syra je pracná a vyžaduje talent, trpezlivú prácu a hlavne čas, aby syr získal všetko, čo ho robí dobrým. Dlhý je proces solenia, otáčania, vlhčenia a zretia. Až po dlhej dobe je syr pripravený na konzumáciu. Syrové misy, ktoré sa môžu podávať namiesto dezertu, sú ozdobené hroznom, čerešňami alebo divými figami, aby bola v rovnováhe chuť a vôňa syrov.

Najznámejším korzickým syrom je brocciu, ktorý sa vyrába z kozieho alebo ovčieho mlieka zohriateho a našľahaného vmiešaním syrovátky. Táto zmes sa nalieva cez sito do foriem. Korzičania ho jedia na slano alebo na sladko a pridávajú ho do množstva jedál. Používa sa ako náplň do cestovín, do šalátov, vynikajúce sú baignets au brocciu, čo je obdoba smaženého syru alebo fritelle au brocciu, čo sú smažené šišky s cukrom, ovocím alebo rôznorodo korenené. Pozor: Čerstvé a pravé brocciu môžete na Korzike konzumovať len od jesene do jari. Jeho sezóna končí spravidla koncom júna. V lete ho nahrádza brousse, čo je v podstate ten istý produkt, no nepochádza z lokálnych zvierat, ale veľmi často z importovaného kravského mlieka. A jeho chuť už nie je tá správna.

Med

Produkcia medu bola pre Korzičanov dôležitá odnepamäti. Nie náhodou si Napoleon I. vybral ako znak cisárstva symbol včely. V minulosti vlastnila každá korzická rodina na vidieku svoj vlastný úľ, ten častokrát tvoril súčasť múrov domu. Včelárstvu sa na Korzike darí vďaka jedinečnej klíme a botanickému bohatstvu (2800 druhov rastlín, z toho čisto 127 lokálnych). Korzická včela sa prispôsobila lokálnej faune, má menšie telo, no dlhší sosák ako včela z kontinentu. Patrí medzi chránené druhy a je prísne zakázané importovať na ostrov včely z kontinentu. Existuje niekoľko druhov korzického medu, podľa sezóny, v ktorej sa zbiera a rastlín. 68 včelárov na ostrove má zároveň právo používať označenie kvality AOC.

Víno a alkohol

Pestovanie vínnej révy a výroba vína má na Korzike veľmi dlhú tradíciu, ktorá spadá približne do r. 570 pred n.l., kedy sa na celom východnom pobreží a v okolí dnešného mesta Aléria usadili Feničania. Zisk z produkcie vína tvorí veľmi významnú položku v korzickom rozpočte. V súčasnosti môžete ochutnať v nespočetných reštauráciách, kaviarňach alebo baroch červené, biele alebo ružové víno tzv. rosé. Na Korzike boli vyšľachtené tri druhy vínnej révy, ktoré sa stáčajú do fľaší alebo sa z nich vyrábajú zmesi. Je to biele víno vermentinu, ktoré bolo vyšľachtené v suchých oblastiach ostrova na skalnatej pôde, tmavo červené niellucciu, príbuzné odrode sangoviese z Chianti a víno rosé sciacarellu. Všeobecne môžeme povedať, že ostrovné vína majú skôr taliansky ako francúzsky charakter. Osem oblastí ostrova nesie označenie Vin de Corse. Je to oblasť Calvi, Ajaccio, Sarténe, Figari, Porto-Vecchio, Cap Corse, Patrimonio a Aléria.

 

Na Korzike sa vyrábajú aj aperitívy. Typický je Cap Corse, ktorý vám budú servírovať s kockami ľadu alebo ťažké orechové víno vin de noix, ktoré svojou chuťou pripomína portské víno. Niekto určite neodolá pomarančovému vínu (vin d‘orange) alebo sladkým likérom. Najznámejší je myrtový likér, ktorý sa podáva s ľadovou drťou.

 

Najbežnejšími značkami piva sú belgické a nemecké výrobky. Z čapovaného piva (biere a la pression) sa vyplatí ochutnať korzické pivo Pietra, ktorého základom je gaštanová múka. Je výborné.

KDE JESŤ?

V reštauráciách nájdete jedálny lístok už pri vchode do reštaurácie. Všimnite si dobre, či sa na menu nevzťahujú zvláštne upozornenia (napr.: servírované len v pracovných dňoch alebo v čase obeda) a či sú v cene zarátané aj nápoje. Chlieb, pitná voda (na požiadanie vám ju isto prinesú), korenie je v cene. Obsluha je vždy v cene. Po zaplatení za jedlo musíte samozrejme dostať pokladničný doklad. Pokiaľ ste s obsluhou mimoriadne spokojní, môžete nechať prepitné, nie je to však povinné. Jedlá, ktoré vám prinesú, sa musia zhodovať s jedlami uvedenými v menu. Ak to tak nie je, upozornite na to. Napr. jedlo pripravené z mrazených výrobkov nesmie byť v menu uvedené ako čerstvé jedlo. Od r. 2003 sú všetky reštauračné zariadenia povinné uvádzať na jedálnom lístku (alebo inou formou ktorá informuje hosťa) pôvod servírovaného hovädzieho mäsa.
Na farmách ( označených ako Ferme- auberge) vám budú servírované klasické korzické špeciality pripravené zo surovín výlučne z miestnych zdrojov.

Korzika - raj mototuristov

Korzika je po letmom pohľade na mapu zdanlivo malý ostrov, ktorý by bolo možné zdolať, či už na bicykli alebo motocykli za pár dní. Takto nejako sme uvažovali pred našou prvou cestou sem v roku 2010 s partiou 11 motorkárov zo všetkých kútov Slovenska od Košíc až po Bratislavu. Opak je však pravdou, k čomu sa dostaneme o chvíľu po tom ako Vám priblížim najjednoduchší spôsob ako sa dostať na tento strov.

Ako sa tam dostanem?

Na ostrov zabezpečujú dopravu trajektom dvaja veľkí dopravcovia a t.j. Corsica Ferries a Moby Lines z talianskeho Janova, Livorna a francúzskeho Nice. My sme použili najprijateľnejšiu trasu z prístavu Livorno do korzického prístavu Bastia.

Plavba trvá približne 4 hodiny, pričom tento čas je vhodný na preštudovanie mapy a stanovenie ďalšieho postupu pokiaľ ste tak neurobili v predstihu. Keďže prístav v Livorne nie je žiadny trpaslík, odporúčam si riadne preštudovať priloženú mapku k trajektovému lístku, aby sa Vám nestalo, že strávite 30 minút jazdením po prístave a márnym hľadaním toho správneho doku s Vašim trajektom. Najjednoduchší spôsob ako sa dostať k lístkom na trajekt za výhodnú cenu, je objednať si ich a zaplatiť v dostatočnom predstihu cez cestovnú kanceláriu www.tulák.sk z Trenčína. Kúpa lístka na trajekt tesne pred odchodom by pre motorkára nemala byť problém z dôvodu dostatočnej kapacity priestorov pre motocykle, avšak suma, ktorú zaplatíte na mieste bude určite o 100% vyššia ako kúpa niekoľko mesiacov vopred. Cena za spiatočnú prepravu motocykla s jednou osobou s objednávkou 3 mesiace vopred bola v roku 2010 cca 35€, v roku 2011 sa vyšplhala na cca 50€ pravdepodobne dôsledkom krízy, ktorá doľahla i na gigantických prepravcov. O upevnenie motocykla na trajekte sa postarajú zamestnanci a to priviazaním o konštrukciu lode lanom.Odporúčam však dozrieť na tento úkon, aby sa nestalo, že lano sa bude opierať o chúlostivé miesta motocykla ako sú lakované plastové diely a húpaním trajektu na vlnách sa tu vytvoria drobné odreniny. Stretol som sa aj s názorom, že je lepšie si priniesť svoje gurtne avšak nám sa nič zlé nestalo a naše tátoše preplávali bez ujmy na kráse.

 

Aká je Korzika?

Samotná Korzika je štvrtý najväčší ostrov v Stredozemnom mori patriaci Francúzsku. Zo severu na juh má 183 km a z východu na západ 83 km vzdušnou čiarou. Nachádza sa juhovýchodne zhruba 170 km od francúzskeho pobrežia. Korzika na juhu hraničí s talianskym ostrovom Sardínia, od ktorého je oddelená Bonifáckym prielivom približne 13 km vzdušnou čiarou. Ostrov Korzika je súčasťou Francúzska od roku 1768 a dodnes jeprezývaná aj ako „Krásny ostrov" alebo aj ako „Hora v mori". Oficiálnym jazykom je francúzština a korzičtina /znie ako francúzština miešaná s taliančinou/, komunikácia s domorodcami v iných jazykoch je limitovaná avšak na oficiálnych turistických miestach a kempoch či hoteloch sa dohovoríte i anglicky alebo nemecky. Žije tu približne 300 tis. obyvateľov prevažne v meste Bastia a Ajaccio. Povrch ostrova je veľmi členitý, cca 80% sú pohoria výškovo porovnateľné s našimi Vysokými Tatrami. Najvyšší vrch je Monte Cinto s 2.706 m nadmorskej výšky. Práve pre tieto terénne vlastnosti je nazývaný rajom cyklistov a motorkárov. Korzika má veľmi rozdielne pobrežie. Východné je ploché, súvislé a rovné, západné skalnaté, silné a členité. Nájdeme tu prekrásne pláže, ktoré sú ale iné na aké sme zvyknutý trebárs z Talianska. Často sú ťažko dostupné z cestnej komunikácie z dôvodu ťažkého terénu najmä na západnom pobreží. Sú čisté s jemným bielym pieskom, niekde zase kamenisté. Voda je čistá, pomerne teplá a vhodná na kúpanie už v máji. Pre tento terénny reliéf považujem hlavne západné pobrežie Korziky za skutočný raj pre mototuristov a milovníkov zákrut.

Cestovanie po Korzike.

Cestná sieť pozostáva z úzkych, kľukatých ciest s veľmi kvalitným povrchom zarezaných do skalných útesov s dychvyrážajúcimi výhľadmi do priepastí, krásnych morských zálivov a pláží hraničiacich s dokonalosťou záberov v dovolenkových katalógoch. Toto všetko Vás núti stáť každých pár stoviek metrov a trápiť svoje fotoaparáty a kamery neustálym stláčaním spúšte. Avšak na čo je potrebné myslieť pri plánovaní turistických výjazdov je čas a vhodné oblečenie. Ak si naplánujete denný výjazd cca 200 km tak vedzte, že je to až moc. Na svojom tátošovi preradíte asi 1000 krát ale to len medzi 2 a 3 prevodovým stupňom, sem tam budete nútení i zastaviť pred neprehľadnou zákrutou a jemne sa prešuchnúť okolo auta, lebo inak by ste sa neobišli. Hlasné trúbenie pri prejazde zákrutami tu znamená, že sa blíži nákladné auto alebo nebodaj autobus a to je signál pre Vás na zastavenie, lebo prejsť zákrutou je tu pre veľké vozidlá umením. Neraz som videl neskúsených vodičov autobusov ako prechádzali ostrú úzku zákrutu na viac pokusov. Kto nevidel nepochopí, ale vo všeobecnosti platí, že sa tu jazdí veľmi ohľaduplne a nikto sa tu nikde neponáhľa. Motorkári sú tu rešpektovaní. Pri plánovaní cesty je potrebné brať v úvahu, že pri Vašom výjazde budete prekonávať nielen vzdialenosti ale aj nadmorskú výšku a ak pôjdete od pobrežia do vnútrozemia budete pravdepodobne prekonávať teplotný rozdiel 10 až 15˚C a na vrcholoch pohorí uvidíte ešte sneh. Tu je rozumné kombinovať viac vrstiev oblečenia. Ak sa ubytujete v severnej časti Korziky a rozhodnete sa urobiť si 1 denný výlet trebárs do Bonifácia, ktorý leží na samom juhu tak vedzte, že celý deň strávite iba cestovaním a na prehliadku Bonifácia Vám nezostane ani čas ani chuť. Priemernú cestovnú rýchlosť po vyhliadkovej trase, ktoré sú v mapách vyznačené zelenou či žltou farbou treba uvažovať cca 30 km/hod. Ak chcete počas pobytu na Korzike prejsť všetky zaujímavé miesta je nevyhnutné sa ubytovať minimálne v 2 kempoch a to na severe a na juhu, pričom odporúčam vyčleniť na toto asi 10 dní. Ak sa rozhodnete vydať na Korzike po ceste vyznačenej na mape bielou farbou, tak buďte pripravený i na off road. To je ale len výnimočne, skôr sa tu stretnete s kvalitným asfaltom bez jediného výtlku vhodného i pre superšporty.

Kedy sa vydať na Korziku a kde sa ubytovať?

Za vhodné obdobie pre návštevu ostrova za účelom mototuristiky považujem mesiace apríl - máj a neskôr september – október. My sme navštívili Korziku 2 krát a to v mesiaci máj pričom sa teploty vzduchu pohybovali priemerne okolo 25˚C, čo je ideálne na mototuristiku. I teploty v noci sú prijateľných 18 až 20 ˚C. V tejto dobe ešte nie je nikde plno turistov, prevažne sú tu len francúzski dôchodcovia a v hojnom počte západoeurópski mototuristi. Na Korzike nenájdete niekoľkoposchodové hotely, apartmánové domy ani domorodých ľudí lákajúcich turistov do ich príbytkov za účelom ubytovania. Korzika sa svojim spôsobom bráni masovej turistike, ktorá je tu určitými opatreniami francúzskej vlády potláčaná a to čo je vybudované za účelom turizmu je i architektonicky veľmi citlivo zakomponované do prírody. Na Korzike nájdeme nespočetné množstvo kempov, ktoré lemujú celé západné i východné pobrežie. Väčšinou sú situované priamo pri pláži, čo zvyšuje ich atraktivitu. Ceny za ubytovanie v stane sa obvykle pohybujú okolo 6 až 7 Eur za noc. Prvý krát sme boli vyzbrojení stanmi, spacákmi a karimatkami, ktoré sme ani nevybalili. Dôvodom bolo, že kempingy boli ešte relatívne prázdne a ponuka bungalovov alebo mobilných domčekov bola zaujímavá z dôvodu rozumnej ceny a pohodlia, ktoré tento typ ubytovania poskytuje. Všetky sú na veľmi dobrej úrovni po stránke čistoty a výbavy kuchyne, či sociálneho zariadenia. Pre ilustráciu sa tu v máji cena na osobu pohybovala od 15 do 20 € na noc v kempe vyššej cenovej kategórie, ale i menej v kempoch situovaných mimo pláže bez bazéna. Spočítali sme si, že pri nákupe potravín v supermarkete a ich príprave v dobre vybavenej kuchyni budeme na tom lepšie ako by sme mali spať v stane a stravovať sa v reštaurácii. Ceny potravín v supermarkete sú cca o 30% drahšie než u nás, čo sa pri troche skromnosti dá akceptovať. Ceny jedla v reštaurácii sú 2 až 3 násobne drahšie ako u nás, čo sme neakceptovali. Pre ilustráciu za romantickú večeru vo dvojici s fľaškou vína, hlavným jedlom a dezertom zaplatíte cca 60 €. Nuž ale aj to treba skúsiť. Čo je pre vinárov potešujúce, to je ponuka kvalitných vín v supermarketoch za ceny od 2 do 5 €. K tomu je ale potrebné pripomenúť, že celkove ceny v hlavnej sezóne od 1.6. do 30.9. ešte stúpajú a zohnať dobré voľné ubytovanie bez objednania vopred môže byť veľkým problémom.

Kam sa vydať a čo si pozrieť na Korzike?

Korzika je zaujímavá takmer celá pre peších turistov, cykloturistov i mototuristov. Všetko závisí len od času, ktorý ste ochotný tomuto ostrovu venovať. Bastia je obyčajný prístav bez osobitého rázu, bez typickej architektúry. Nie je totiž korzická. V bývalom hlavnom meste ostrova, v ktorom žije dnes nad 50 000 obyvateľov sa vystriedalo príliš veľa pánov a po každom tu niečo zostalo. Najsilnejšie tu cítiť blízkosť Talianska. Je obchodným strediskom, ktorým prúdi väčšina tovaru na ostrov a do cudziny avšak pre mototuristov nezaujímavá. Za zaujímavejšie z pohľadu mototuristu považujem západné pobrežie ostrova, čiže po príchode do Bastie je rozumné sa vydať západným smerom na Calvi. Je to menšie mestečko, zaujímavé svojim prístavom a mestskou architektúrou. Leží na severozápadnom cípe Korziky. O Calvi se tvrdí, že je rodiskom Kryštofa Kolumba (Korzika dlho spadala pod Janov). Priplávajú sem trajekty z Nice. Zaujímavosťou v Calvi sú kasárne francúzskych légií, pričom samotný výcvik vojakov v zlaňovaní hradieb sme pri návšteve mesta zažili na vlastné oči.

Ďalším zaujímavým miestom pre mototuristov je mestečko Porto, ktoré odporúčam nevynechať pri plánovaní mototuristiky. Nachádza sa južne od Calvi takmer v strede západného pobrežia. Je zaujímavé fantastickými červenými skalami do ktorých je vytesaná cesta, ktorou sa dostanete z Porta smerom južne na Ajaccio.

 

Ajaccio je hlavné mesto ostrova ležiace pri severnom ramene zátoky s rovnakým názvom. Hovorí sa, že Ajaccio patrí k najstarším mestám na ostrove, založili ho v roku 1492 Janovania. Jeho sláva je najviac spájaná s Napoleonom Bonaparte, slávnym rodákom, ktorý je najväčším magnetom korzickej metropoly. Cestou ďalej smerom na juh po rýchlostnej komunikácii, kde konečne zaradíte i najvyšší prevodový stupeň leží mesto Bonifacio, ktoré nie je možné vynechať pri plánovaní mototuristiky. Toto mesto, známe v celom Stredomorí, je zaujímavé svojou zvláštnou polohou na vysokom vápencovom útese. Tu sa tiež nachádza prístav jácht, továreň na spracovanie rýb, ale predovšetkým miesto, odkiaľ odchádzajú lode na Sardíniu. Citadela, alebo horné mesto, ku ktorého bránam nás privedie široké a príkre schodisko, je tvorená krásnymi kamennými domami a uličkami, v ktorých sa nachádzajú kaviarne, reštaurácie a obchody so suvenírmi. Pre lepšie zoznámenie sa s mestom ale odporúčam zaplatiť si vyhliadkovú plavbu loďou okolo mesta za cca 10 € na osobu. K tomuto účelu majú domorodci v prístave pristavených niekoľko lodí, je len na Vás akú cenu si zjednáte. Naozaj sa oplatí do tohto investovať.

Ďalším mototuristickým cieľom ktorý netreba obísť je vo vnútrozemí ležiace mestečko Corte. Je jediné väčšie vnútrozemské mesto s jediným vnútrozemským korzickým hradom. V dobe snáh o osamostatnenie malo byť Corte hlavným mestom Korziky. Je tu okrem iného moderné múzeum, ktoré si Korzičania veľmi cenia. My mototuristi tiež, kvôli jeho dostupnosti po mototuristicky zaujímavých cestách. Pri návšteve Corte sa ponúka priplánovať do trasy ďalší bod záujmu a to je najvyšší vrch Korziky – Monte Cinto. Dostaneme sa k nemu, keď sa vydáme z Corte po rýchlostnej komunikácii smerom na Bastiu a pri Ponte Leccia odbočíme smerom na Monte Cinto po vyhliadkovej trase serpentínami až k záchytnému parkovisku v nadmorskej výške cca 1.600 m. Strieda sa tu jedna serpentína za druhou pričom na niektorých úsekoch je potrebné radiť i najnižší prevodový stupeň. Od záchytného parkoviska sa bohužiaľ ďalej dostanú už len turisti alebo horolezci a Vám zostane len urobiť zopár fotozáberov na štíty najvyšších končiarov Korziky. Nakoniec ale budete spokojní i s týmto výkonom, pretože tu teplota vystúpi maximálne na 10 až 12 ˚C, čo začína byť už nevhodná teplota na mototuristiku, obzvlášť keď sa sem presúvate od pobrežia, kde je 25 až 28 ˚C.

 

Toto je len veľmi expresná rada pre plánovanie mototuristiky na Korzike. Je tu veľa ďalších nespomenutých bodov záujmu, ktoré je možno nájsť v rôznych publikáciách a literatúre o Korzike. Dôležité je pripomenúť, že kdekoľvek sa na Korzike vyberiete, zažijete a uvidíte niečo nevšedné, budete prekvapený prírodnými scenériami, meniacou sa krajinou a vegetáciou so stúpajúcou alebo klesajúcou nadmorskou výškou. Niekedy budete mať pocit, že prekonávate niekoľko teplotných pásiem. Korzika je oprávnene nazývaná perlou Stredomoria. Na svoje si tu prídu všetci mototuristi, ale i tí, ktorí sa radi na dovolenke venujú odpočinku na pláži.

Korzika svojou atmosférou očarí každého. Nás očarila už pri prvej návšteve, ktorú sme si o rok pre úspech zopakovali a už teraz vieme, že sa sem ešte vrátime.

Autor článku: Ing. Miroslav Baška

Fotky k článku sú uverejnené v sekcií Korzika v obrazoch za článok veľmi pekne ďakujeme!

PRÍRODA

Na Korzike rastie okolo 2.900 rastlinných druhov a poddruhov, 296 z nich je endemických (niektoré rastú iba na Korzike, iné nájdete tiež na Sardínii, v Toskánsku, na Baleárskych ostrovoch a niekedy tiež v Pyrenejách a v Alpách). Typickými zástupcami korzickej endemickej skupiny kvitnúcich drevín sú olša vonná (Alnus viridis subsp. suaveolens) a poddruh borovica čierna (Pinus nigra subsp. laricio), ktorá je charakteristická pre horské polohy ostrova. V horách sa ďalej môžete stretnúť s Genistou salzmannii alebo Genistou corsica), silne aromatickou routou korzickou (Ruta corsica) a čistcom korzickým (Stachys corsica), fialovým zvonečníkom (Phyteuma serratum) alebo bielym smilom (Helichrysum frigidum). Nápadná je tiež čemerica korzická (Helleborus lividus subsp. corsicus) so zelenavými kvetmi, veľkokveté orlíčky (Aquilegia bernardii, A. dumeticola), biely koniklec alpský (Pulsatilla alpina subsp. cyrnea), včasný krokus korzický (Crocus corsicus). Pokiaľ máte šťastie, nájdete v nižších polohách orchideje, napr. toriče (Ophrys morisii alebo O. conradiae), ktoré tvarom a farbou svojich kvetov napodobňujú hmyz. Na pobreží si určite všimnete rôzne druhy static (Limonium), ktoré sa používajú do suchých kytíc. Okrem endemických rastlín vás určite zaujmú aj niektoré zdomácnené druhy ako napr. morský fíg (Carpobrotus edulis) alebo bougainvillea (Bougainvillea spectabilis).
Od pobrežia po holé vrcholy hôr na nepriaznivej pôde nájdeme rastliny schopné odolávať vysokým teplotám, dlhotrvajúcemu suchu, prudkým vetrom alebo chladu.
Vegetáciu je možné rozdeliť do stupňov podľa nadmorskej výšky, tie sú však trocha iné než ako je známe zo strednej Európy a v rôznych častiach ostrova sa tiež rôzne prejavujú, podľa charakteru pôd, blízkosti mora, sklonu svahu a orientácie údolí.
V nízko položených oblastiach (spodný mediteránny stupeň) siahajúcich do nadmorskej výšky 500 m rastú macchie, pichľavé kríky s vonnými bylinami ako tymián, mäta, šalvia, …, na vápencových podkladoch ich môžu nahrádzať Cistus monspeliensis, Cistus corsicus, Cistus salvifolius a Cistus creticus . Darí sa tu tiež exotickým rastlinám ako sú opuncie, agave, aloe, eucalypty. Miestami nájdete korkový dub (Quercus suber), z ktorého kôry sa vyrábajú korkové štuple, ale aj iné predmety. V mestečku Bonifacio na juhu ostrova existuje na pobreží špecializovaný butik, kde predávajú výhradne výrobky vyrobené z korku. Budete žasnúť, čo všetko sa dá z korku vyrobiť. V týchto oblastiach sa pestujú citrusové plody - pomaranče, mandarínky a tiež cedráty, ktorých plody, akési veľké citróny s bradavičnatým povrchom, sa používajú v pekárstve a cukrárstve a vyrába sa z nich výborný cedrátový likér.
 

PODNEBIE
Podnebie je istotne tým, čo možno Korzičanom závidieť najviac. Je veľmi jednoduché ho opísať: od júna do polovice septembra nádherné slnečné počasie zaručené. Medzi jednotlivými oblasťami sú však rozdiely. Vo všeobecnosti je teplejšie na Cap Corse (sever) ako v Bonifacio (juh). A samozrejme na horách je vždy trochu viac chladnejšie (v nadm. výške nad 500 m) ako na pobreží. Ak pocestujete do vnútrozemia ostrova, nezabudnite si pribaliť teplejšie oblečenie. Hlavne na konci leta (september- október) treba byť vo vnútrozemí pripravení na búrky, krátke ale prudké, spôsobujúce ničivé záplavy.

Napriek všetkému s dažďom sa tu často nestretnete, prší menej ako 50 dní v roku!

Najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje podnebie na Korzike je vietor. Prináša síce tak potrebnú vlahu a má teda priaznivý vplyv na vegetáciu, no je tiež hlavnou príčinou katastrofických lesných požiarov. Niet preto divu, že každý vietor má svoje meno. Najznámejší je silný mistrál. Juhozápadný vietor sa volá libeccio a prináša dážď pre celú západnú časť ostrova. Studený a suchý vietor prichádzajúci z kontinentálneho Francúzska ostrovania volajú tramontagne. Livante je východný vietor prinášajúci vlahu k masívu San Petrone, do oblasti Castagniccia. Juhovýchodný vietor, ktorý je horúci a vlhký, sa volá sciloccu a často prináša na Korziku piesok z ďalekej Sahary. Grecale je vietor prichádzajúci zo severovýchodu a postihuje celé východné pobrežie a napokon je tu punente, ktorý fúka zo západu a ovplyvňuje predovšetkým mesto Bonifacio.

Netreba zabúdať ani na sneh. Napokon Korzika je hornatý ostrov, často sa na to zabúda: v najvyšších polohách pretrváva až do polovice júna popr. začiatku júla. Ak navštívite Korziku cez veľkonočné sviatky, nájdete mnoho ciest uzavretých (napr. cesta v sedle Bavella) a mnoho turistických trás neschodných.

Najlepším obdobím kedy navštíviť Korziku a vyhnúť sa veľkým horúčavám a davom turistov, sú mesiace apríl, máj (tento mesiac je však niekedy pomerne daždivý), jún, september a október. A bonus: na jar kvitnú kríky makijí. Nakoniec, najdôležitejšia informácia: teplota mora pri pobreží je v zime v priemere 15 °C a v lete 25°C.


PRIEMERNÁ DENNÁ MAX. TEPLOTA*
Mesiace
1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12.
(°C) 13 14 16 18 21 25 27 28 26 22 17 14

 

 

 


PRIEMERNÉ MESAČNÉ DAŽĎOVÉ ZRÁŽKY*
Mesiace 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12.
(mm) 76 65 53 48 50 21 10 16 50 88 97 98

 

 

 

 


* Teplotná tabuľka- Ajaccio